Mimoškolská činnosť

V  minulosti učitelia venovali nesporne veľa času mimoškolskej činnosti – výchove mimo vyučovania. V mnohých príkladoch  školské kroniky uvádzajú, že im čas venovali  aj na úkor vyučovania. Od založenia slovenskej školy venovali v mimoškolskej činnosti najviac pozornosti speváckym zborom. Neskôr sa tento okruh rozšíril o tanečné, divadelné, bábkarské, vlastivedné, biologické, strelecké a rôzne iné športovo zamerané krúžky.  Od  60. rokoch sa na  školách zriadili aj školské družiny, v ktorých žiaci pobudli v čase mimo vyučovania. 

            Na školách v obci sa bohato rozvíjala mimoškolská činnosť. Podľa Kratochvílovej (2004) pod pojmom výchova v čase mimo vyučovania sa v 60. rokoch chápala každá organizovaná a cieľavedomá činnosť školy a školských výchovných zariadení, práca učiteľov ako aj vychovávateľov so žiakmi po skončení vyučovania. Ďalej každá organizovaná činnosť, ktorú uskutočňovali neškolské zariadenia, organizácie, inštitúcie s deťmi mimo školy.

Ide o činnosť, ktorá súvisí s potrebou regenerácie síl, relaxácie  a s utváraním pozitívneho návyku využitia voľného času. Ďalej tiež vplýva na rozvoj záujmov, vedomostí ako aj zručností. (Kominarec I., 2005)

Na plnení týchto cieľov sa podieľa nielen rodina a rôzne záujmové združenia, ale aj škola. Medzi tieto zariadenia patria okrem iného aj školské družiny, záujmové spolky, telovýchovné a športové zariadenia ale i kultúrno-osvetové inštitúcie a zariadenia. (Kominarec I., 2005)

Prvé  písomné zmienky o  mimoškolskej  činnosti školy v našej obci pochádzajú z 90. rokov 19. storočia, keď v obci J. Stampay, učiteľ, organista a riaditeľ maďarskej školy založil v Gbelciach spevácky súbor, ktorého úroveň  vysoko ocenil aj jeho nadriadený Dr. František Koperniczky, ostrihomský neskôr bratislavský prelát kanonikov.  ( Kovács F., 1989)

Život školy spájal so svojím životom a vychádzajúc z toho založil pestovateľskú škôlku na pestovanie ovocných stromov.

Po tomto období už nezostali žiadne zmienky o mimoškolskej aktivite škôl  v obci. Najbližšie informácie pochádzajú z kroniky slovenskej školy. V roku 1929  sa v obci zriadila slovenská ľudová škola a od tejto chvíle sa  slovenská ľudová škola zapájala do kultúrneho diania obce.  Do mimoškolských aktivít boli zapojení aj učitelia škôl, ktorí usporadúvali všetky štátne a verejné oslavy v obci, výročiach dôležitých historických udalostí. 

V tomto období podľa písomnej zmienky v kronike slovenskej školy v obci existovali až do okupácie tieto národné spolky: 161. zbor Slovenskej ligy, Sokol – telovýchovná jednota v obci, Sedliacka jazda, Skautský zbor – neskôr  namiesto skautského zboru vznikla štátom preferovaná komunistická Pionierska organizácia Československého zväzu mládeže. 

Pionierska organizácia vznikla 24. apríla 1949. Cieľom pionierskej organizácie bolo ideologické pôsobenie na mládež a vhodné vypĺňanie ich voľného času. (Dostupné na internete: https://www.retromania.sk/1980-1989/iskry-a-pionieri-deti-socializmu)

Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov, ktoré chodili pri slávnostných príležitostiach poobliekaní v rovnošatách. Boli akousi organizovanou štruktúrou socializmu. Iskričky boli menšie deti (od 6 do 8 rokov) a na rovnošatách (biela košeľa) nosili odznak iskričky. Pionieri (od 8 do 15 rokov) boli staršie deti a tie nosili výrazné červené šatky okolo krku na bielych, neskôr modrých košeliach a tiež mali svoj pionierky odznak. (príloha foto pionieri iskry...........)

 Pionieri a iskry museli zložiť sľub a riadiť sa podľa zákona iskry resp. pioniera. (príloha. ...odznak iskry, pioniera, sľub iskry pioniera zákon iskry pioniera.)

Iskry aj pionieri mali svoje piesne, ktoré sa učili na hodinách hudobnej výchovy a cez letné prázdniny sa pre ne organizovali takzvané detské pionierske tábory. Pionieri chodili na rôzne výlety a školy pre nich organizovali záujmové krúžky (technické, prírodovedné, čitateľské, umelecké, športové). Pionierske akcie zahŕňali brigády, tvorbu násteniek, zber druhotných surovín, zber odpadkov po sídliskách miest a iné akcie. (Dostupné na internete: https://www.retromania.sk/1980-1989/iskry-a-pionieri-deti-socializmu)

Táto organizácia na slovenskej aj maďarskej škole existovala až do konce skúmaného obdobia.

O ich ďalšej činnosti v obci  nie sú žiadne ďalšie zmienky.

Okrem týchto spolkov sa  v Kolónii vytvoril hudobný krúžok pod vedením Václava Čermáka, ( príloha.....foto.......) obyvateľa obce. Tu pôsobil aj spevokol pod vedením riaditeľa ľudovej školy Jozefa Mačáka. Slovenská liga usporiadala veľkú vianočnú nádielku v obci. Výnos z tejto akcie venovala chudobným deťom slovenskej ľudovej školy. Usporiadala aj zbierku pre menšinové školy, v ktorej  sa pre školu vyzbieralo až 7 000 Kčs. (Kronika slovenskej školy, 1929) 

V roku 1936 miestne kultúrne spolky usporiadali slávnosť  na otvorenie novej školskej budovy. Tejto slávnosti sa zúčastnili František Voříšek, český profesor, ktorý bol rečníkom týchto osláv. Ďalej František Kovařík – náčelník, Zatloukal – veliteľ posádky v Parkane (Štúrovo), Štefan Medlen – farár z Parkanu, Karol Blaka, Severín Pápay –  riaditeľ meštianskej školy v Parkane. Učiteľský zbor sa tešil novovybudovanej škole a sľuboval, že deti budú vychovávať  v duchu  a ideí prvého prezidenta osloboditeľa – T. G. Masaryka. (Kronika slovenskej školy, 1936)

Kronika školy sa v zvláštnej kapitole venuje smútočnej slávnosti – smrti T. G. Masaryka. Smútočnej slávnosti, ktorá bola 4. septembra 1937 sa zúčastnil celý učiteľský zbor vrátane žiakov slovenskej  aj maďarskej školy.  Žiaci oboch škôl predniesli básne a smútočný príhovor mali  správcovia škôl Jozef Mačák  a Anton Hetényi.

Od roku 1938 v obci slovenská škola nebola. Ani o  maďarskej škole nemáme žiadnu písomnú zmienku.

Slovenská škola otvorila svoje brány v roku 1945 a od tej chvíle venovali veľkú pozornosť rôznym oslavám i výročiam, spomedzi ktorých spomenieme len tie najdôležitejšie – zo života škôl. Oslavovali sviatky rôzne osobnosti, spisovateľov, umelcov ale aj politikov. Najväčšiu pozornosť venovali oslavám prvého prezidenta T. G. Masaryka. Na oslavách žiaci recitovali básne a učitelia mali slávnostne príhovory.

Na škole sa usporiadali sa aj oslavy ku dňu narodenín druhého prezidenta E. Beneša. V neskoršom období  aj rôzne pietne slávnosti, ako aj pietna slávnosť smrti  T. G. Masaryka a M. R. Štefánika.

V priebehu ďalších rokov sa slovenské školy ako i maďarská škola aktívne zapájali do mimoškolských aktivít, osláv  a kultúrneho diania obce. Každoročne organizovali estrády, akadémie, odpracovávali brigádnické hodiny v JRD. Na obidvoch školách bola zriadená pionierska organizácia, ktorá sa tiež každoročne angažovala pri príprave rôznych kultúrnych programov. Na všetkých slávnostiach mali učitelia príhovor a žiaci doplnili program svojimi recitáciami i spevmi.

Školy sa zúčastňovali rôznych koncoročných školských výletov po celom Slovensku. V neposlednom rade sa žiaci a učiteľský kolektív na základe udržiavania dobrého družobného vzťahu zúčastňovali aj výletov v Hořiciach.

Aktívne sa zapájali do rôznych okresných, krajských, ale aj celoštátnych súťaží, nacvičovali skladby na celoštátne spartakiády (hromadné verejné telovýchovné vystúpenie).  (Dostupné na internete: https://sk.wikipedia.org/wiki/Spartaki%C3%A1da)