Vznik a vývoj školy
1.1Vznik a vývoj vzdelávacích inštitúcií v obci Gbelce
Územie Gbeliec patrí medzi územia, na ktorej žilo obyvateľstvo rôznej národnosti. V období vzniku škôl v obci to boli hlavne obyvatelia maďarskej národnosti a obyvatelia slovenskej národnosti, ktorí tvorili menšinu. Na základe historických udalostí, v niektorých obdobiach nebola v obci slovenská škola (1938-1945) a neskôr ani maďarská (1945-1949). Po tomto období však v obci pôsobili dve školy. Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským a Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským. V stručnosti priblížime významné historické medzníky týchto období vývoja škôl v obci Gbelce.
Dedina už v posledných rokoch stredoveku mala vlastného učiteľa. O tom však podrobné dokumenty nezostali. ( Kovács F., 1998)
Gbelčianska fara bola založená v roku 1327, ale meno prvého farára poznáme až z roku 1647. Volal sa Pöstényi Georgius, Licentiatus. Jeho titul licentiát poukazuje na to, že sa mohol venovať aj vyučovaniu. ( Liszka J., 2014)
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1701 a píše sa v nej, že dedina mala v tomto období už vlastného učiteľa. (Borovszky S., 1989)
V roku 1701 bol učiteľom István Varga, ktorý za prácu dostával z každého domu pol sapu (dobová miera) obilia. (Kovács F., 1988)
Podľa cirkevnej zápisnice, ktorú dal vyhotoviť v roku 1732 gróf Imrich Eszterházy (1664-1745) patrí obec pod majorát grófov Pálffyovcov. Správcom školy bol András Molitor, ktorý ukončil 6 tried gymnázia. Hovoril po maďarsky aj po slovensky.
Cirkevným učiteľom v roku 1755 bol János Dvoncs, ktorý hovoril po maďarsky aj po slovensky. Ďalšie údaje z tohto obdobia nie sú známe. Predpokladáme, že gbelčianske deti navštevovali školu v Bátorových Kosihách, ktorá bola najbližšie z okolia obce.
Konkrétne poznatky gbelčianskeho školstva z 19. storočia vedú k známemu učiteľovi a organistovi Jánovi Stampaymu. Za riaditeľa maďarskej školy bol ustanovený 17. septembra 1891. V tejto funkcii zotrval až do roku 1934, kedy odišiel do dôchodku. (Kovács F., 1998)
Od založenia slovenskej ľudovej školy do vzniku meštianskej školy 1929-1947
Kronika slovenskej školy v Gbelciach bola vedená od jej založenia. Počas druhej svetovej vojny sa však stratila, pravdepodobne zhorela v budove školy. Po skončení vojny a zahájení vyučovania ju znovu začali pedagógovia školy viesť. Stručne v nej podchytili aj školské roky do vojny. (Kronika školy, úvod)
O založenie slovenskej ľudovej školy v Gbelciach mal veľké zásluhy vedúci notár Jozef Baka a Tomáš Světlík železničný traťmajster. Do roku 1928 bolo v obci málo detí slovenskej národnosti. Po usadení kolonistov z Ruska a Čiech počet detí slovenskej národnosti vzrástol. Slovenská škola v obci bola zriadená výnosom MšaNO zo dňa 3. apríla 1929 číslo 24109/29 intimované Ref. MšaNO zo dňa 29. septembra 1929 číslo 22325/T – 1929. Podľa kroniky školy (1929) vecný náklad mala hradiť školská matica Slovenskej ligy. Prvou učiteľkou na škole bola Matidla Vincúrová. Vyučovanie sa začalo s 23 deťmi. Pre veľký počet detí bola zriadená druhá slovenská trieda výnosom Ref. MšaNO zo dňa 22. októbra 1929 č. 69045/T – 1929. Za dočasného učiteľa v novozriadenej triede bol zvolený Július Slobodník. (Kronika školy, 1929)
V školskom roku 1929-1930 navštevovalo slovenskú ľudovú školu 62 žiakov. Za správcu školy bol zvolený Jozef Mačák. Po ročnom pôsobení Jozefa Mačáka v školskom roku 1931-1932 prestúpilo z maďarskej školy do slovenskej vyše 50 žiakov. Počet žiakov vzrástol, a preto musela byť zriadená nová trieda. Ľudová škola sa stala trojtriednou. Slovenskú školu 15. októbra 1938 evakuovali do Zlatých Moraviec. Učiteľský zbor opustil obec 3. novembra 1938. Počas okupácie slovenská škola v obci nebola. Vojnovými udalosťami bola celá obec poškodená. (Kronika školy, 1931-1938)
Jozef Mačák bol 1. augusta 1945 vymenovaný za riaditeľa slovenskej trojtriednej ľudovej školy. V roku 1946 sa slovenská škola stala päťtriednou a navštevovalo ju 210 žiakov.
Kovács Ferenc (1998) píše, že od roku 1929 bol na maďarskej škole riaditeľom Antal Hetényi. V kronike slovenskej školy (1937) sa spomína až v roku 1937, keď bol stále vo funkcii riaditeľa školy. V roku 1939 bol na maďarskej škole riaditeľ Béla Bitter, ktorý bol posledným kantorom a riaditeľom maďarskej školy do decembra 1945. Škola bola osemročná a vyučovalo sa v piatich triedach. (Kovács F., 1998)
Maďarská škola bola na konci roka 1945 zatvorená. No svoje brány opäť otvorila na jeseň roku 1949.
Od vzniku meštianskej školy do vzniku osemročnej základnej školy
Meštianska škola sa zriadila s dvoma triedami 15. septembra 1947. Do jej obvodu patrili obce Nová Vieska a Malá Mužla. Prvým riaditeľom meštianskej školy sa stal Ambróz Žilinský. Učiteľkou na škole bola Alžbeta Žilinská. Nová škola nemala dostatok odborných pracovníkov, a preto jej vypomáhali učitelia ľudovej školy. Úradne meštiansku školu otvorili dňa 28. októbra 1947.
V kronike slovenskej školy sa píše, že prvá opatrovňa v obci bola založená dňa 20. septembra 1947, ktorej riaditeľom sa stal riaditeľ ľudovej školy Jozef Mačák.
Riaditeľom maďarskej školy v roku 1949 sa stal László Csiffáry. Vystriedal ho Béla Varga, ktorého však pre jeho vynikajúce odborné znalosti vymenovali za vedúceho odboru školstva v okrese Štúrovo. Na jeho miesto riaditeľa maďarskej školy nastúpil Zoltán Szabó. Od tejto doby až po 1966 žiadne písomné zmienky o vývoji maďarskej školy nezostali.
1953 – vznik osemročnej základnej školy
Osemročná škola sa v obci založila v roku 1953. Riaditeľom osemročnej školy sa stal Ambróz Žilinský, bývalý riaditeľ meštianskej školy. V tejto funkcii zotrval až do roku 1962, kedy ho odvolali. Za nového riaditeľa školy vymenovali Martina Lamperta, ktorý pôsobil ako učiteľ na tejto škole.
Škola sa stala deväťročnou s neúplnou organizáciou. Na konci školského roka bol Martin Lampert vymenovaný za okresného národného školského inšpektora v Nových Zámkoch. Jeho nástupcom sa stal učiteľ Vasil Roztoka. Prvýkrát sa začína jednosmenné vyučovanie v roku 1964.
Po zrušení okresu Štúrovo sa Béla Varga vrátil na post riaditeľa do maďarskej školy v Gbelciach, kde zotrval do leta 1969. Od roku 1966 sa začala viesť kronika maďarskej školy. V roku 1969 Bélu Vargu zvolili do Ústredného výboru CSEMADOK-u za tajomníka, a preto z Gbeliec odišiel do Bratislavy. Ďalším riaditeľom maďarskej školy sa stal Ladislav Dubai. (F. Kovács, 1988)
V školskom roku 1967-1968 vznikali národnostné spory medzi Maďarmi a Slovákmi. Tieto spory vznikali na základe „hesla“, že na slovenskej škole môžu učiť iba učitelia so slovenskou národnosťou a na maďarských školách iba učitelia s maďarskou národnosťou. Výsledkom týchto sporov bol rozpad ČSR a vznik federálnych republík, českej a slovenskej socialistickej republiky. Protesty niektorých učiteľov, ktorí prejavovali svoje názory pod „heslom“ na slovenskej škole môžu vyučovať iba učitelia so slovenskou národnosťou viedli k roztržkám v učiteľskom kolektíve. Učiteľský kolektív bol zložený z hľadiska národnosti zo 14 učiteľov so slovenskou národnosťou, 3 učiteľov s maďarskou národnosťou, jeden učiteľ českej národnosti a jeden učiteľ ukrajinskej národnosti. Národnostné zloženie žiakov bolo nasledovné: 136 žiakov slovenskej národnosti, 153 žiakov maďarskej národnosti a 5 žiakov českej národnosti. Dôsledkom tohto bola práca riaditeľa školy Vasila Rostoku veľmi sťažená.
Od roku 1976 bol riaditeľom maďarskej školy už často spomínaný Béla Varga, ktorý v tejto funkcii pôsobil až do 1984, kedy išiel do dôchodku. (Kronika maďarskej školy, 1976-1977)
1. septembra 1976 k slovenskej škole pričlenili 9. triedu zo Svodína. O rok neskôr vo Svodíne zatvorili školu a ročníky 1. – 9. boli pričlenené k slovenskej škole. Týmto vzrástol počet žiakov na slovenskej škole o 73 žiakov. V roku 1979 pričlenili ďalšiu školu, ktorá dovtedy pôsobila v Belej.
V roku 1979 Vasil Roztoka odchádza do dôchodku a jeho následníkom sa stal Ján Prokopec. Ján Prokopec bol vo funkcii až do konca skúmaného obdobia – 1989.
Na maďarskej škole bol od roku 1984 riaditeľ L. Dobai, ktorý vo funkcii zostal až do konca skúmaného obdobia – 1989 (Kronika maďarskej školy, 1984-1989)