Najvýznamnejší učitelia
Počas existencie škôl v Gbelciach sa školy môžu pochváliť mnohými významnými a vynikajúcimi pedagógmi. Medzi najvýznamnejších pedagógov koncom 19. a začiatkom 20. storočia patril J. Stamapy. Po prvej svetovej vojne pri budovaní škôl mali veľké zásluhy Jozef Mačák, Ambróz Žilinský a v neposlednom rade Martin Lampert. Títo pedagógovia ako aj pedagogický zbor svojou húževnatou prácou aj napriek ťažkým podmienkam zvyšovali úroveň škôl v obci.
Na škole pôsobili viacerí učitelia, ktorý sa v značnej miere pričinili o dobré meno , vzdelávacie výsledky školy, ale i pri budovaní škôl v obci.
Medzi najznámejších však spomedzi všetkých pedagógov v obci Gbelce patril už spomínaný riaditeľ maďarskej školy, učiteľ a organista Ján Stampay.
Ján Stampay 1864-1960
Ján Stampay sa narodil 7. decembra v roku 1864 v Leviciach. Svoje stredoškolské roky a pedagogické vzdelanie ukončil na školách v Leviciach. Mal vynikajúci cit k hudbe, a preto dbal na prísne precvičovanie svojho talentu. V dôsledku toho ho knieža Artúr Odescalchi ( 1837 -1925) zo Solčian prijal ako vychovávateľa pre svoje deti. (https://hu.wikipedia.org/wiki/Odescalchi_Art%C3%BAr) Neskôr bol poverený výchovou mnohých detí. Od roku 1886-1888 vyučoval maďarský jazyk pre slovenské deti vo Vrábľoch a v Mojmírovciach. Jeho učni si po roku osvojili maďarský jazyk tak, že vedeli plynule a bez problému rozprávať. V Mojmírovciach získal prax organistu. V školskom roku 1888-1889 v Seliciach (Nitrianska župa) sa dostal vedľa známeho učiteľa organu Františka Szentgyörgyiho. (Kovács F., 1998) V Seliciach založil samovzdelávací krúžok. Medzi jeho prvými členmi bol farár reformovanej cirkvi, rektor so svojimi žiakmi, notár, s ktorými potom vytvoril spevokol. V roku 1890 sa oženil s dcérou Selického principála.
Do Gbeliec sa prisťahoval 17. septembra 1891, kedy ho ustanovili za riaditeľa maďarskej školy v Gbelciach. Pôsobil tu takmer 70 rokov svojho života. V tom čase dedina patrila medzi vznešené obce v Ostrihomskej župe. J. Stampay založil v Gbelciach spevácky súbor, ktorého úroveň vysoko ocenil aj jeho nadriadený Dr. František Koperniczky, ostrihomský neskôr bratislavský prelát kanonikov. (Kovács F., 1989) Vyučoval 120 žiakov maďarský jazyk, matematiku, hudobnú výchovu, morálnu výchovu. Život školy spájal so svojím životom. Založil pestovateľskú škôlku na ovocné stromy. Žiakov učil, ako majú šľachtiť ovocné stromčeky, štepiť ich a naučil ich aj mnohé spôsoby šľachtenia odrôd drevín. Žiaci ho mali radi a on sám sa cítil najlepšie v škole. Takto vypestované ovocné stromčeky – takmer 3 000 kusov – rozdal ľuďom v obci. On sám vlastnil vyše 100 ovocných stromov. Svoju činnosť zameriaval aj na literatúru hlavne morálnej výchovy ale aj iných. Napísal veľa diel krásnej literatúry; rôzne pedagogické, sociálno-pedagogické ale aj historické diela. Najznámejším jeho dielom sa však stal spevník, ktorý vydal v roku 1895. Obsahoval rôzne piesne, modlitby katolíckej cirkvi. Spevník, neskôr doplnený o noty niektorých piesní bol vydaný v takmer 200 000 ks vydaní. (Bertalan V., 1916 in Kovács F., 1989) V priebehu roka 1904 vytlačenie spevníka dosiahlo už desiate vydanie, za ktoré J. Stampay dostal rôzne vyznamenania. Svoj spevník ponúkol aj pápežovi Piusovi X., rodným menom Giuseppe Melchiorre Sarto, (1835-1914), jeho svätosti. ( https://sk.wikipedia.org/wiki/Pius_X.) Pápež spevník prijal a písomne poslal požehnanie J. Stampayho a jeho celej rodine. Obyvatelia obce J. Stampayho uctievali a uvedomovali si, že disponujú s príkladným majstrom pedagogiky a vychovávateľa. V roku 1944 jeho kniha „Piesne, modlitby a pohrebné obrady katolíckej cirkvi“ dosiahla takmer 42 vydaní. V Gbelciach učil do roku 1934, keď odišiel do dôchodku. Druhú svetovú vojnu prežil v Gbelciach a takmer 14 rokov žil sám. Zomrel 27. januára. 1960 ako 96 ročný. Na jeho rodinnom dome je vyvesená pamätná tabuľa. (Kovács F., 1998 )
Jozef Mačák
O jeho narodení sme nenašli žiadne zmienky. Na základe bádania sme zistili, že mal dvoch synov. (Archív, Nové Zámky) Jeho život strávený v Gbelciach opisuje kronika školy a na jej základe by sme chceli priblížiť jeho zásluhy pri založení slovenskej školy v Gbelciach. V prvej písomnej zmienke, ktorá je z roku 1929 sa píše, že Jozef Mačák bol zvolený za správcu slovenskej ľudovej školy. V tejto funkcii zotrval až do 15. októbra 1938, kedy školu z Gbeliec museli evakuovať do Zlatých Moraviec. (Kronika školy 1929- 1938) Jozef Mačák, riaditeľ školy dostal príkaz z MŠ a NO v Bratislave, že sa musí vrátiť na svoje pôsobisko do Gbeliec. Rozkaz poslúchol a 5. novembra 1938 sa vrátil do Gbeliec. V tom období prišli maďarské vojenské osobnosti ako aj maďarské vojsko. Český a slovenský úradníci odišli ešte pred príchodom Maďarov. Zostali iba prednostovia pošty a železnice. Kolonistov 9. novembra 1938 odviezli do Parkanu (terajšie Štúrovo), kde ich uväznili. Riaditeľ školy Jozef Mačák chcel odcestovať, ale nemal s čím. Vtedajší gbelčiansky farár Marcinka ho varoval, aby sa neukazoval na verejnosti. Sľúbil mu, že vybaví priepustku, čo však nespravil. Priepustku si vybavil sám v Parkane zásluhou bývalého notára Júliusa Csepregiho. Do Galanty prišiel 15. novembra 1938, odkiaľ ho odprevadili za hranice. (Kronika školy, 1938-1945). Od roku 1938 do 1945 sme o jeho pôsobení nenašli žiadne zmienky. Do Gbeliec sa vrátil v júni 1945 a následne v auguste bol vymenovaný za riaditeľa slovenskej trojtriednej ľudovej školy. V tejto funkcii zotrval až do roku 1959. Od roku 1959 do 1960 pôsobil na škole ako učiteľ. (Kronika školy, 1945- 1960) V máji 1959 dostal infarkt a kvôli jeho zdravotnému stavu mu nedovolil nastúpiť do práce. Po nástupe do práce, v októbri 1960 končí svoju prácu na gbelčianskej škole a po 20. ročnom pôsobení odchádza do Nových Zámkov. Existencia slovenskej školy je viazaná s jeho osobnosťou. V najťažších rokoch stál na čele slovenskej ľudovej školy ako riaditeľ. Veľké zásluhy mal pri budovaní školy. Jeho odchod bol veľkou stratou pre školu ako aj pre učiteľský kolektív. O jeho ďalšom pôsobení sme nenašli žiadne zmienky.
Veľké zásluhy mal pri oprave budovy školy, ktorá bola počas vojny zničená. V kronike slovenskej školy sa píše, že riaditeľom prvej opatrovne v Gbelciach, ktorá bola založená dňa 20. septembra 1947, bol Jozef Mačák. Z písomných zmienok vyplýva, že súčasne bol riaditeľom slovenskej ľudovej školy aj prvej opatrovne v Gbelciach. (Kronika školy, 1929-1947) Od 9. februára 1948 do 15. apríla 1948 prebiehal v obci reslovakizačný kurz, v ktorom aj on sám prednášal. Na škole zaviedol rôzne oslavy ako aj Akadémiu, maškarný ples, oslavu Dňa matiek a iné. V ľudovej škole vyučoval hlavne v prvej triede. Od roku 1947 vyučoval v meštianskej škole aj spev. (Kronika školy, 1947-1948)
Jeho syn, Ivan Mačák, od roku 1951 viedol na škole ako študent gymnázia hudobný krúžok, ktorý mal 90 členov. Najväčší úspech dosiahol s vystúpením tohto hudobno- speváckeho súboru v Nitre, 20. novembra 1952 v rámci osláv „Mesiac československého a sovietskeho priateľstva“. Na tejto prehliadke sa zúčastnili najlepšie súbory Nitrianskeho kraja. V kronike školy Ambróz Žilinský píše: „ Dušou hudobno-speváckeho súboru bol Ivan Mačák, ktorý snáď i na úkor svojho prospechu v škole venoval sa svojmu krúžku.“ Hudobno-spevácky súbor sa rozpadol v roku 1953, kedy Ivan Mačák odchádza na vysokú školu do Bratislavy. (Kronika školy, 1938-1953)
Ambróz Žilinský
Prvé zmienky o jeho pôsobení v obci siahajú k 15. septembru 1947, kedy bol zvolený za prvého riaditeľa meštianskej školy v Gbelciach. Do tohto obdobia pôsobil v Slovenskom Mederi. (terajšie Palárikovo) Do Gbeliec sa prisťahoval aj s manželkou Alžbetou Žilinskou, ktorá bola toho roku na materskej dovolenke. V kronike školy sa píše, že Alžbeta Žilinská, manželka Ambróza Žilinského bola aj v školskom roku 1952-1953 na materskej dovolenke. Na základe týchto údajov sa domnievame, že mali dve deti. Riaditeľom meštianskej školy bol do roku 1953, keď sa zriadila jedna škola v obci – osemročná základná škola. Od tohto obdobia bol riaditeľom osemročnej a od roku 1960 deväťročnej základnej školy v Gbelciach. (Kronika školy, 1947-1960)
Pod jeho vedením škola dosahovala kvalitné výsledky vo vzdelávacej oblasti ako aj v mimoškolskej aktivite. V roku 1947 zorganizoval Vianočnú zbierku pre chudobné deti. Jeho srdcovou záležitosťou bolo nadviazanej a udržovanie kontaktu s družobnou školou v Hořiciach. Ako učiteľ Slovenského jazyka motivoval deti k dopisovaniu detí s deťmi Hořičianskej školy. Zorganizoval aj návštevu tejto školy. (Kronika školy, 1947-1948)
A. Žilinský musel v roku 1960 na príkaz z Bratislavy vypracovať plán rozvoja školy, ktorý mal obsahovať predpokladaný počet žiakov v budúcnosti až do roku 1970. Na základe tohto plánu ponúkli riaditeľovi školy prístavbu jednej triedy, chemické resp. fyzikálne laboratórium. V rámci tejto akcie by však budova nemala vlastný vodovod, ústredné kúrenie, splachovacie záchody, telocvičňu a ani dielne. Na základe týchto skutočností, riaditeľ školy tento návrh odmietol a žiadal odbor školstva o komplexné riešenie tohto problému. Chcel dať postaviť novú školskú budovu aj pre slovenskú školu k pripravovanej novostavbe maďarskej školy. Pred ukončením školského roka bol riaditeľ A. Žilinský obvinený, že nespolupracuje s MNV a neplní si svoje stranícke povinnosti. Z tohto dôvodu ho odbor školstva odvolal z funkcie riaditeľa školy. A. Žilinský ťažko znášal pozbavenie riaditeľskej funkcie. V obci založil meštiansku školu, ktorú riadil 13 rokov. Škola pod jeho riadením dosahovala vysoké výsledky. Od školského roku 1960-1961 pôsobil na škole ako učiteľ až do roku 1964, kedy zo školy odišiel. (Kronika školy, 1960-1964)
Ján Spišiak
Bol vynikajúcim učiteľom, ktorý mal rád svojich žiakov. Na gbelčianskej škole pôsobil od septembra 1950. Bol kvalifikovaný učiteľ pre ročníky 6. – 9., matematiku, výtvarnú výchovu a rysovanie, ale vyučoval aj nemecký jazyk. Od školského roku 1952 viedol na škole technický krúžok a od roku 1965 matematický krúžok. Na vojenskú službu nastúpil 30. októbra 1953, na školu sa vracia 1. novembra 1955. Vysokú školu na PF UK ukončil v roku 1957.
Bol presvedčený toho názoru, že na slovenskej škole môžu vyučovať iba učitelia, ktorí majú slovenskú národnosť. (Kronika školy, 1968-69)
Jeho osobnosť sme považovali za dôležité spomenúť na základe jeho dlhoročného pôsobenia na škole v obci. Svoju pozornosť venoval udržiavaniu kontaktu s družobnou školou z Hoříc, kde sa aj zúčastnil návštevy s 20 žiakmi. Venoval sa spolupráci s obcou, okolím a to hlavne s JRD. V roku 1958 sa zúčastnil náboru do JRD v Brutoch.
V roku 1973 odchádza po 22-ročnom pôsobení na škole v Gbelciach do Levíc, kde si postavil rodinný dom. (Kronika školy, 1972-1973)
Martin Lampert
Na meštianskej škole pôsobil od roku 1955. Od roku 1961 bol vymenovaný za riaditeľa slovenskej školy. Mal možnosť prebrať novú školskú budovu, v ktorej sa vyučovanie začalo v roku 1964. Vo funkcii riaditeľa školy nezotrval dlhú dobu. V roku 1965 bol menovaný za okresného školského inšpektora v Nových Zámkoch. Prácu školy však naďalej sledoval ako inšpektor. (Kronika školy, 1955-1971)
Vasil Roztoka
Na škole v Gbelciach pôsobil od roku 1964, kedy prestúpil zo školy v Novej Vieske. Riaditeľ školy M. Lampert ho na začiatku školského roka predstavil ako budúceho riaditeľa školy. V školskom roku 1964-1965 bol vo funkcii zástupcu riaditeľa školy. Riaditeľom slovenskej školy bol od roku 1965 až do roku 1979.
Bol kvalifikovaným učiteľom pre 1. – 5. ročník a v roku 1964 diaľkovo študoval na PF v Nitre kombináciu jazyk ruský a výtvarnú výchovu. (Kronika školy, 1965-1966)
Vysokú školu dokončil v roku 1967, kedy bol 25. októbra slávnostne promovaný na Pedagogickej fakulte v Nitre za učiteľa.
Na meštianskej škole vyučoval aj nepovinný predmet – nemecký jazyk. Jeho jediným cieľom bolo „ dobre pripraviť žiakov do života“. (Kronika školy, 1964-1965)
Pri vedení pedagogického zboru mal ťažkú úlohu. Pod jeho vedením sa v učiteľskom kolektíve vytvorili tri tábory. Prvý tábor podporoval prácu riaditeľa, druhý tábor sa snažil sťažiť jeho prácu a tretí tábor využíval konflikty prvých dvoch vo svoj prospech. Riaditeľ školy sa však snažil tieto tábory udobriť a držať sa hesla „Pravda víťazí“. (Kronika školy, 1964-1965)
Ku konci školského roka sa však tieto tábory rozpadli dôsledkom čoho sa značne zlepšila práca na škole. 1. decembra 1977 oslavoval svoje 60. narodeniny. Pri tejto príležitosti mu prezident republiky Gustáv Husák udelil medailu za zásluhy o socialistickú výstavbu. (Kronika školy)
Federálny výbor zväzu požiarnej ochrany ČSSR udelil menovanému najvyššie vyznamenanie zväzu.
Po 14-ročnom pôsobení na čele slovenskej školy dňa 1. júla 1979 zo školy odchádza do starobného dôchodku. (Kronika školy, 1965-1979)
Aj keď nemožno spomenúť každého učiteľa, ktorý pôsobil na školách v obci, rozhodli sme sa aspoň v skratke spomenúť niektorých, ktorí sa svojou húževnatou prácou pričinili o vzniku školy, alebo ovplyvnili jej život.
1701 – István Varga – prvá písomná zmienka o prvom učiteľovi; (Kovács F. 1998)
1929 – Matidla Vincúrová – prvá učiteľka na slovenskej ľudovej škole;
1929 – Július Slobodník – druhý učiteľ na slovenskej ľudovej škole;
1939 – Béla Bitter – posledný učiteľ a kantor na maďarskej škole do decembra
1945;
1948 – Mária Kubešová – učila na ľudovej škole slovenský jazyk, viedla knižnicu,
od založenia Pionierskej organizácie v roku 1949 bola jej vedúcou, od roku 1950
viedla na ľudovej škole divadelný, bábkarsky, tanečný a od roku 1952 aj recitačný
krúžok, po päťročnom pôsobení odchádza zo školy v roku 1953;
1953 – Rozália Hainová – kvalifikovaná učiteľka pre 1. – 5. ročník, vyučovala
nepovinný predmet kurz šitia, od roku 1958 nacvičovala žiakov na spartakiádu,
od roku 1959 bola členkou okresného speváckeho zboru, do dôchodku odišla po 34-ročnom pôsobení na slovenskej škole v roku 1987;
1960 – Jozef Kiss – kvalifikovaný učiteľ pre 1. – 5. ročník, diaľkove študoval v
roku 1964 v Bratislave telesnú výchovu, na slovenskej škole viedol strelecký
krúžok od roku 1966, v školskom roku 1967-68 bol menovaný za zástupcu riaditeľa
školy, 1. novembra na vlastnú žiadosť zo školy odchádza;
1961 – Júlia Lampertová – kvalifikovaná učiteľka pre 1. – 5. ročník, ktorá bola
preložená zo Svodína, od roku 1964 na škole viedla bábkarsky krúžok, v roku 1971 odchádza na materskú dovolenku, po ktorej sa na školu v skúmanom období nevrátila;
1967 – Jozef Vibling – mal aprobáciu telesná výchova a chémia, viedol na škole
hádzanársky krúžok – 1967, neskôr v roku 1979 chemický, vyučoval ne povinný
predmet športové hry, 1. septembra 1973 bol menovaný za zástupcu riaditeľa školy,
funkcie sa vzdal v roku 1975, od roku 1985 bol výchovným poradcom. Náhle
zomrel 6. júna 1988 na školskom výlete. Pochovaný je v cintoríne v Mužli.
(Kronika školy 1987-1988)
1975 – Alžbeta Štefanková – vo funkcii zástupcu riaditeľa bola 11 rokov, zomrela
5. júna 1986 na rakovinu a je pochovaná na gbelčianskom cintoríne;
1979 – Ján Prokopec – jeho aprobáciou bola matematika, za riaditeľa školy bol
vymenovaný od roku 1979 a v tejto funkcii zotrval až do skúmaného obdobia 1989.
(Kronika školy, 1929-1989)